REANIMATED

Retro: Jin-Roh

Milan Šimák – 2010-06-08

Predlohy, má tento výnimočný film určený najmä pre dospelého diváka, hneď dve. V prvom rade je adaptáciou tretieho dielu mangy Panzer saga od Mamoru Oshiiho. Dva diely nakrútil Oshii ako hrané filmy, ale pre zaneprázdnenosť realizáciou Ghost in the Shell sa réžie tretieho zriekol v prospech svojho chránenca Hiroyuki Okiuru. Ten réžiu Oshiiho predlohy zvládol, avšak autorský rukopis jedného z najosobitejších japonských tvorcov je pre výslednú podobu diela určujúci. Hlavným inšpiračným zdrojom a nosnou témou je pôvodná ľudová rozprávka o Červenej čiapočke. Ústnym podaním šírený príbeh z konca 18. storočia je diametrálne odlišný od interpretácie všeobecne známej z podania bratov Grimmovcov. V pôvodnej verzii sa pije ľudská krv, hlad sa zaháňa ľudským mäsom a aby sa malé dievča mohlo vydať na cestu tmavým lesom musí sa najskôr zbaviť oceľových „šiat“, do ktorých ju zaoedela vlastná matka. Surovosť a fatalizmus francúzskej (príbeh pochádza z okolia Haute-Loire a prvýkrát bol vyrozprávaný desaťročným dievčaťom) ľudovej slovesnosti predpovedajú, že šťastný koniec a vyskakovanie z vlkovho rozpáraného brucha sa v tomto prípade nekoná.

Film je zasadený do alternatívnej minulosti, kde je Japonsko v druhej svetovej vojne porazené nie Spojenými štátmi americkými, ale nacistickým Nemeckom. Prostredníctvom hry s historickými faktami Oshii vytvára politickú alegóriu a v nej môžeme rozpoznať odkazy na politický chaos šesťdesiatych rokov, ľavicové študentské demonštrácie, alebo frustráciu z „monoteizmu“ strany LDP vládnucej v krajine vychádzajúceho slnka nepretržite od roku 1955. Podobný politický postoj charakterizoval obdobie hraného filmu „japonskej novej vlny“ v šesťdesiatych rokoch. Mimochodom Oshii veľmi dobre vie o čom hovorí, keďže bol sám členom študentského ľavicového hnutia. Politický podtón dodáva filmu ďalší rozmer a metafora príbehu o Červenej čiapočke stojí vedľa jasne vysloveného Oshiiho politického názoru.

Bolo by odo mňa veľmi nefér vyzrádzať čo len prvé minúty deja, pretože už počas expozície príbehu konajú postavy v rozpore so žánrovými klišé. Pozadím drámy je konflikt vo vnútri policajných zložiek, kde sa o sféry vplyvu a samotnú existenciu bijú Public security so špeciálnou jednotkou Panzer Cops aj napriek tomu, že majú spoločného nepriateľa v teroristickej organizácii „Sect“. Tento zákulisný boj sa odohráva skrytý očiam verejnosti prostredníctvom špionáže a kontrašpionáže, čo sľubuje prekvapivé odhalenia zradcov a špinavú hru medzi jednotlivými postavami. Podobný motív použil Oshii aj v Ghost in the Shell a Kenji Kamiyama na ňom prakticky vystaval hlavnú dejovú líniu v GITS: Stand Alone Complex.

Obzeraním sa do Japonskej povojnovej histórie a originálným uchopením ľudovej rozprávky je ako krvavým mäsom obalená kostra silného dramatického príbehu. V tomto filme nič nie je také, akým sa na prvý pohľad zdá. Vlci sú preoblečený do ľudskej kože a Červené čiapočky v batôžkoch nenosia chlieb a koláče, ale dostatok výbušniny na spôsobenie výpadku elektriny v celom bloku. Príbeh je rozprávaný prostredníctvom sústredenej Okiurovej réžie a stojí na pevných základoch Oshiiho predlohy. Táto kombinácia zaručuje, že lepšiu drámu by ste v anime tvorbe konca dekády našli len veľmi ťažko.

Hodnotenie: 9/10

Galerie